Mapa

Ečer (Ecser)

Ečer je obec v Maďarsku. V roku 2011 tu žilo 3649 obyvateľov.

Okolie Ečeru bolo už v čase príchodu Maďarov do novej vlasti silne zaľudnené. Názov osady pochádza pravdepodobne z rodiny kniežat'a Árpáda, ved' práve vnuk vodcu sa volal Ecsellő. Podľa ústneho podania názov našej osady súvisí aj s dubom cerovym, ktorý dlhé stáročia bol symbolom dediny a nachádzal sa aj na pečati.

Prvá písomná pamiatka o Ečeri pochádza z rolu 1315. O kostole je zmienka už v roku 1399. V stredoveku na Ečeri žilo viac statkárov, ale počas tureckého útlaku osada bola vyl'udnená, jej pozemky obrábali obyvatelia susednych dedín. 150 ročna turecká nadvláda tu zanechala len stopy pustošenia. Podľa výkazu z roku 1969 bol Ečer opustená osada. Proces znovuosídlenia datujú na rok 1699, vtedy tu žilo už finančne pomerne dobre založenych 11 rodín.

Na Rákociho povstaní sa zúčastnilo 9 mužov z Ečeru.

Cieľavedomé zaľudnenie dediny prebiehalo v 18. storoči. Za statkára Antona Svafdlera sa v Ečeri usadili predovšetkym slovenskí, resp. v menšom počte maďarskí a nemeckí osadníci. V roku 1722 sa Ečer dostal do majetku Antona Grasalkoviča, ktorý pokračoval v zaľudňovaní slovenskými osadníkmi. V roku 1730 v osade dane platilo už 50 rodín. Noví prisťahovalci prišli predovšetkým zo stredného Slovenska, z okolia mesta Trenčína. Na žiadosť obyvateľstva dal vlastník dediny v roku 1740 vystaviť na pamiatku Svätého Antona z Padovy katolícky kostol v barokovom slohu. Dnes je tento kostol jedinou pamiatkovou budovou, o stáročnej histórii ktorej sa píše v Histórii Domus od roku 1757. Taktiež v 1740-om majiteľ osady založil školu a dal vybudovať farnosť.

Podľa štatistických údajov z roku 1836 v dedine žilo 612 obyvateľov. Z toho 80 % malo slovenský a 20 % maďarský materinský jazyk. Počas revolúcie 1848-49 aj z Ečeru viacerí vstúpili do armády. Na jar roku 1849 sa maďarské oddiely nachádzali na severnej kopcovitej časti dediny. Odtiaľ velili peštianske a rákošské bitky (??).

Následkom častého striedania majiteľov dediny k správe(??) majetku došlo už v roku 1852. Veľká časť pozemkov sa v roku 1874 dostala do rúk obyvateľstva. Podľa monografie z roku 1877 sa obyvatelia osady už svetoznámej ečerskej svadby a kroja pochádzajú z 18-eho storočia (??). V 19. a začiatkom 20. storočia s ohľadom na väčšinové obyvateľstvo výuka v škole prebiehala v slovenskom jazyku. Pamiatku našich predkov chránia nepočetné staré slovenské modlitebné knižky a spevníky. Obyvatelia našej dediny, narodení v 20. storoči, už všetci ovládajú maďarčinu, ale začiatkom prvej polovice storočia ešte žili starší ľudia, ktorí hovorili len po slovensky.

Vo vývoji dediny bola v roku 1880 veľmi rýchlo vybudovaná železničná trať Budapešť-Szolnok. Ďalšiemu vývoju zabránila prvá svetová vojna. V boji zahynulo 52 ečerských vojakov. Ich pamiatku pripomína pamätná tabuľa umiestnená nad vchodom kostola. Elektrinu zaviedli medzi rokmi 1930-32. Prvú verejnú telefónnu linku dali do prevádzky v roku 1937.

Smutnou etapou v dejinách osady je druhá svetová vojna. Mnohí zahynuli v boji a početné boli aj obete obyvateľov. Ich mená pripomína stĺp hrdinov, vybudovaný v roku 1996.

Počas česko-slovensko-maďarskej výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-47 sa približne 25 rodín vrátilo do materskej krajiny. Pokladá sa za kuriózne, že sa väčšina Ečeranov usadila na jednom mieste, vo vtedajšom 12. obvode Bratislavy, v Prievoze, kde dlhé roky žili pokope. Na prievozskom cintoríne na náhrobných kameňoch vidno rad-radom staré mená ečerskych rodín.